Já a Ty

Ešte v pamäti mám naše detské hry,

keď lúštili sme osud z oblohy.

Tak nevinné a detské boli naše duše,

že sľub vernosti sme vložili do zázračnej flaše.

Kto vie, či dnes tuší tá pani,

aké tajomstvo skrývajú jej domu hrany.

Detstvo sa minulo, krídla sme rozvili,

navzájom sme sa stratili.

Svet mal pre nás toľko krásnych miest,

každá sme sa nechali inou cestou zviesť.

Hlúpo sme sa míňali,mali iný smer,

keď jedna na východ, druhá na sever.

Stretli sme sa včas,

tie roky nezmenili nič,

je v nás plno krás,

si pre mňa, ako ránhojič.

Škoda je rokov stratených,

tak veľmi chýbala si v nich.

Náš smiech dnes ladí ako gitara,

zas cítime to, čo driemalo v nás od mala.

Martina Jurečeková – Jasenka

kategorie Poezie