Ticho spiatočných vlakov

to přece musíš taky znát kamaráde

s cigaretou prilepenou k ústam

sa chytám

posledných dverí

posledného vagónu

prvého jarného vlaku

vlasy rozviate a srdce čisté

za otvoreným oknom

muži zeme

zaorávajú do mokrej hliny

plnej slnka

zvyšky snehu

a

zimné vajgle

vzduch je plný vtáčích krídel

pred sebou

tri dni pracovného pokoja

v úeske šesť balíčkov Čárd

Wabiho akord H7

zajtrajší chlieb

a Tvoje slová

nie je mi ľúto, že ideš bezo mňa, ale že nejdem s tebou

to přece musíš taky znát kamaráde

modré nebo

počmárané telegrafnými drôtmi

s notami vtákov

vlak uháňa

ako skladba

bendžistu K

už počujem pískanie

v duchu počítam

zostávajúce tunely

posledné skutočné tmy

Pstruhársky

Hájnický

Pekelský

Bralský

bufet Pivo-limo

na tejto stanici som doma

prechádzam v kristuskách

krajinou leto

výpravca mi podáva zelenú

a poslednou voľnou rukou

si utiera letné čelo

plné prichádzajúcich vlakov

zatiaľ čo ja si čítam

na poloprázdnom paklíku tabaku

tvoj odkaz

túlanie škodí tebe aj tvojmu okoliu

to přece musíš taky znát kamaráde

do zvuku prvých kvapiek

šľahajúcich do skla

nerytmicky bubnujem

na poklop od smetiaku

báseň

keď prší poézia

krajina za oknom

je ako fotoalbum

z ktorého

vypadávam vždy o niečo mladší

než jesenné listy

jeseň plná kukuričného šúpolia

už sa vidím

ako sa tiahnem dávnymi poľami

popri trati

v neutíchajúcom lístí

novom snehu

s usoplenou bradou

uprostred nevďačného vetra

nariedko upleteného svetra

a nepýtam sa

nechýbam nikde nikomu?

to přece musíš taky znát kamaráde

v kupé zostaneš sám

na opačnej strane sveta

denné mestá

pravidelné blikanie

žltej neónky

škrípanie kolies

povievajúca záclona

odraz vlastnej neznámej tváre

a chuť na cigáro

zastávky bežia a nepostoja

oprieš si čelo

o mokré dočmárané mliečne sklo

príjmeš dym

a posledný log borovičky

a nestačíš sa čudovať

ako sa svet zjednodušil

cez guľatý otvor

toalety

nepoužívať kým vlak stojí

a potom ti vtrhne

do tichého súkromia

bez zrkadla

a tečúcej vody

sprievodca

a spustí:

tak vám nestačí že cestujete načierno že mi močíte v stanici

vy si k temu ešte musíte zapálit tak aby ste vedzeu

ja vás nechám vysadit na najbližšej malej stanici v krajine Dnes

a Ty ticho súhlasíš

To přece musíš taky znát kamaráde

Peter Jokl – Joko

Kategorie Poezie oldpsavců