Tulácka sezóna

predsieň zimy sa vôňou zeme brodí

melancholické tóny znejú povetrím

vietor má trvalú a do prírody

nosíme na podrážkach sychravý rým

ktorejsi stanici na perón vdýchnutý

očakávaným predvianočným zhonom

svätý za dedinou ho spieval ešte predtým

pocestným jedlým gaštanom

bahno bystriny odieva vzorky stôp

upísaných diaľke krvou otlakmi potom

tulácka sezóna chytila dlhý stop

nikto sa nestaral o to čo bude potom

šúpolienky rodí kukuričné pole

na vyradenej trati práve nastával

medzičas pátrania z dobrej vôle

po znameniach pribitých na podval

spolu sme rozpažili na hrudách

nesmelo plašili podvečerné vrany

dreveným srdcom zakliatym v náhodách

vidieckym dychom do kúta hnaní

bezcieľne naisto tak ako vlani

vychutnať pôžitky súmraku krajiny

ad revidendum s trieskou v dlani

a zákonmi pustatiny

Peter Košický – Sancho

kategorie Poezie oldpsavců