2014 · Poezie
Vlak do stanice Druhý breh II.
Peter Joko Jokl
Stál na peróne
pod ceduľkou Zákaz fajčenia
v oblaku dymu
vypľúval kúsky nahrubo nasekaného
tabaku Taras Bulba
bradatý Charón na treťom nástupišti
Leopoldov pól jedenástej v noci
Do škrípania kolies
polnočných nákladných vlakov
znie z reproduktoru staničnej krčmy
sitár a Johnov hlas vraví
Tak som rozložil oheň nie je to dobré Nórske drevo?
Chodili sme medzi štvrtou a osmou koľajou
až do druhej ráno
potom si ľahol na lavicu
zahniezdil sa akoby dostal pätnásť rokov nepodmienečne
vypustil oblak smradľavého dymu
a spustil
do ticha koncových svetiel Veľkého vozu
Vieš kámo,
tiež som myslel
že mám
nadosmrti rozpolené konce prstov
tiež som cítil
prekliatu vôňu hôr
a čakal až bude
mať môj vlak zelenú
bol som ako ty
slobodný
s prehodenou usárnou cez rameno
a jasným krokom
ale potom
jedna zle prehodená výhybka
kámo
červená na semafore
ale Ty to valíš životom
s naladeným banjom
a fľašou rumu
a nevidíš že krajina za oknami
sa mení
menia sa ľudia okolo teba
a ty si zrazu v kupé sám
s ktorého ťa na najbližšej zastávke
vyhodia
pretože ideš na čierno.
Ležal na lavičke
pod ceduľkou Zákaz fajčenia
v oblaku dymu
vypľúval kúsky nahrubo nasekaného
tabaku Taras Bulba
bradatý Charón na treťom nástupišti
čaká na svoj vlak
a ja zatiaľ rozkladám oheň
nie je to dobré Nórske drevo?
venované Korakovi T.O. Bobry Zubry
Peter Joko Jokl
3. místo v kategorii Poezie oldpsavců